Audit

Zmeny v zákone o DPH od roku 2023

Zmeny v zákone o DPH od roku 2023 1163 650 admin

Vážení čitatelia,

podávame Vám krátku informáciu k zmenám v zákone o dani z pridanej hodnoty, ktoré platia od 1.1.2023.

Osobitne dávame do pozornosti povinnosť dlžníka opraviť odpočítanú daň pri nezaplatení protihodnoty, a to bez ohľadu na opravu základu dane na strane dodávateľa tovaru alebo služby.

Táto povinnosť bude vznikať v zdaňovacom období, v ktorom uplynie 100 dní od splatnosti záväzku a v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil.

 

              Zmeny v oblasti registrácie za platcu DPH

  • Mení sa povinnosť registrovať sa za zdaniteľnú osobu. Ten, kto dodáva výlučne oslobodené plnenia podľa § 37 až 39 zákona o DPH, nemá povinnosť registrovať sa za platcu DPH pri prekročení obratu 49 790 eur. Dôležitá je formulácia výlučne, ak by táto osoba dodala, čo i len jedno plnenie s DPH a presiahla obrat 49 790 eur, tak už je povinná sa registrovať.
  • Hore uvedená osoba, ktorá je platiteľom DPH a je registrovaná pred touto novelou môže požiadať o zrušenie registrácie, ak bude dodávať výlučne oslobodené plnenia podľa ustanovení §37 až 39 zákona o DPH a tiež zahraničná osoba, ak bude uskutočňovať v tuzemsku výlučne dodania, pri ktorých nemá povinnosť registrácie podľa ustanovení §5 ods. 1 zákona o DPH ( §81 ods.1; §85km ods.1,8).

 

              Osobitne upozorňujem na zmenu v oblasti nevymožiteľných pohľadávok

  • so zámerom zlepšenia podnikateľského prostredia sa znižuje časový test a pohľadávka bude nevymožiteľná, ak bude viac ako 150 dní po splatnosti, a súčasne:
    • nie je viac ako 1 000 eur vrátane DPH a platiteľ realizoval akýkoľvek úkon smerujúci k získaniu úhrady,
    • je viac ako 1 000 eur vrátane DPH a platiteľ vymáha pohľadávku žalobou na súde okrem rozhodcovského súdu,
    • je viac ako 1 000 eur vrátane DPH a platiteľ vymáha pohľadávku v exekučnom konaní ( §25a ods.2,5,15,16).

              Na druhej strane dlžníkovi vznikajú povinnosti.

  • Nové pravidlá sa vzťahujú len na tie záväzky, pri ktorých 100 dní od splatnosti uplynie po 31.decembri 2022. Zákon žiadnym spôsobom nezasahuje do súkromno-právnych dohôd týkajúcich sa splatnosti záväzku a ani do osobitných spôsobov plnenia (napríklad § 565 Občianskeho zákonníka). V prípade, že 100 dní od splatnosti záväzku uplynulo do 31. decembra 2022, sa na opravu odpočítanej dane, s výnimkou situácií uvedených v odseku 1 písm. b), vzťahujú prechodné ustanovenia § 85km ods. 5 a 6.
  • Zavádza sa povinnosť dlžníka opraviť odpočítanú daň pri nezaplatení protihodnoty, a to bez ohľadu na opravu základu dane na strane dodávateľa tovaru alebo služby.
  • Táto povinnosť bude vznikať v zdaňovacom období, v ktorom uplynie 100 dní od splatnosti záväzku a v rozsahu, v akom za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil. Podľa dôvodovej správy ide o aplikáciu právneho názoru SDEÚ (C-335/19, prípad E, bod 42), podľa ktorého môže členský štát požadovať opravu odpočítanej dane ešte skôr (100 dní), ako si dodávateľ nárokuje dokladom o oprave vrátenie dane z nezaplatenej pohľadávky (150 dní).
  • V určitých prípadoch /ak u dlžníka nastane skutočnosť podľa § 25a ods. 2 písm. b), c) alebo f) zákona oDPH/ a dodávateľ z tohto dôvodu pristúpi k oprave základu dane podľa § 25a ods. 3 zákona o DPH pred uplynutím 100-dňovej doby (resp. v prípade, že 100 dní od splatnosti uplynulo do 31.12.2022), o čom doručí dlžníkovi opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) zákona o DPH, bude povinnosť opravy odpočítanej dane viazaná na doručenie opravného dokladu
  • V prípade, ak platiteľ, ktorý za dodanie tovaru/služby úplne/čiastočne nezaplatil, “posúva“ uplatnenie vzniknutého práva na odpočítanie dane (v súlade s § 51 ods. 2 zákona o DPH) a do uplatnenia práva uplynie 100 dní od splatnosti záväzku, súčasne s odpočítaním dane opraví aj odpočítanú daň.
  • Pri oprave odpočítanej dane sa zohľadňuje pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane
  • Platiteľ v pozícii odberateľa je povinný opraviť odpočítanú daň na vstupe z nezaplateného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane od dodávateľa doklad o oprave na základe taxatívneho dôvodu, ktorým je napríklad insolvencia – konkurz, splátkový kalendár, výsledok reštrukturalizácie ( §53b ods.1 pism. b)).

              Znížená sadzba dane

  • Znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa uplatňuje na prepravu osôb lanovkami a vlekmi, na sprístupnenie športových zariadení, na vstupné do kúpalísk a na reštauračné a stravovacie služby ( §85km ods.10).

              Krádež tovaru

  • Pri krádeži odpisovaného tovaru, pri ktorom bola odpočítaná DPH, platí pravidlo, že sa odvedie pomerná časť DPH z daňovej zostatkovej ceny. Toto pravidlo sa doplňuje aj pre drobný hmotný majetok (cena pod 1 700 eur a doba použiteľnosti nad jeden rok), pričom sa použije právna fikcia, ako by sa tento majetok odpisoval rovnomerne 4 roky ( §53 ods.5).

 

COVID dotácie pre kreatívny priemysel a overenie oprávnených výdavkov audítorom

COVID dotácie pre kreatívny priemysel a overenie oprávnených výdavkov audítorom 1163 650 admin

Obchodné spoločnosti, ktoré podnikajú v odvetví kultúry a kreatívneho priemyslu majú právo získať COVID dotáciu, ktorá sa poskytuje na základe výzvy. Ministerstvo kultúry zadefinovalo zásady a  pravidlá posudzovania oprávnenosti výdavkov, ako aj stanovenie povinných náležitostí a postupu zúčtovania dotácie poskytnutej na základe výzvy vyhlásenej  Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 28. 09. 2021 na predkladanie žiadostí o poskytnutie COVID dotácie pre špecifické obchodné spoločnosti podnikajúce v kultúre a kreatívnom priemysle (ďalej ako „odvetvie KKP“) v rámci podprogramu 6.2.1 Znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie na oblasť kultúry – jednoosobovky.

Povinnosťou audítora je preskúmať oprávnené výdavky v zmysle výzvy, ktoré môžu byť hradené z dotácie. Neoprávneným výdavkom je napríklad kapitálový výdavok. Kapitálovým výdavkom sa rozumie výdavok na obstaranie dlhodobého hmotného alebo nehmotného majetku. Všeobecne pri určení, či ide o kapitálový výdavok je nevyhnutné postupovať podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a tam určenej definície dlhodobého majetku. Či výdavok je oprávnený bude skúmať audítor.

V prípade overenie Covid dotácie ako audítorská spoločnosť vydáme správu. Úlohou správy je potvrdiť správnosť zúčtovania dotácie. Povinnosť mať overené zúčtovanie audítorom, vzniká v prípade dotácie nad 20 000 eur. Pri dotácií do 20 000 eur je jej predloženie na rozhodnutí prijímateľa dotácie. Výhodou dať si overiť Covid dotáciu audítorom je v tom, že oprávnený subjekt už nepredkladá aj  kópie účtovnej dokumentácie preukazujúcej jednotlivé účtovné prípady a úhradu výdavkov z nich vyplývajúcich.

Správa štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorú prijímateľ dotácie predkladá spoločne s formulárom zúčtovania dotácie obsahuje výrok audítora, ktorý najmä potvrdzuje, že:

  • účtovné doklady potvrdzujúce použitie finančných prostriedkov poskytnutých formou dotácie podľa zmluvy boli riadne zaúčtované a výdavky zúčtované voči dotácii boli uhradené v období oprávnenosti výdavkov a patria medzi oprávnené výdavky,
  • účtovné doklady spĺňajú všetky náležitosti určené príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a umožňujú jednoznačnú identifikáciu prijímateľa úhrady
  • poskytnuté finančné prostriedky prijímateľ dotácie použil v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou a metodickým usmernením na realizáciu projektu s názvom: Znižovanie ekonomických dopadov v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.

 

 

Stravovanie zamestnancov

Stravovanie zamestnancov 1163 650 admin

Národná rada SR dňa 4. februára 2021 schválila rozsiahlu novelu Zákonníka práce. Účinnosť novely je od 1. marca 2021. V tomto článku sa osobitne venujem stravovaniu zamestnancov.

Stravovanie zamestnancov

Novelou sa dopĺňa možnosť zamestnanca nahradiť stravný lístok účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie. V súčasnej dobe nie je jasné ako sa bude účelovosť preukazovať.

Stále platí, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre zamestnanca, ak odpracuje viac ako 4 hodiny. Pri zamestnancoch, ktorí odpracujú viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä:

  • poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení;
  • poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo;
  • prostredníctvom gastrolístkov.

Poskytnutie finančného príspevku predstavuje určitú „variantu“ zabezpečenia stravovania.

Od 1. januára 2023 platí, že gastrolístky sa poskytujú v elektronickej forme. Výnimka je v tom prípade, že použitie stravného lístka v elektronickej forme nie je možné.

Novelou zákonníka práce sa zavádza od 1.3.2021 možnosť výberu zamestnanca medzi stravným lístkom a finančným príspevkom ( v tom prípade ak mu zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie formou teplého jedla). Od tohto termínu môžu zamestnanci žiadať svojho zamestnávateľa o poskytnutie finančného príspevku. Zamestnanec je viazaný výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Zamestnávateľ by mal mať vypracovaný vnútorný predpis, ktorý bude tieto situácie riešiť presnejšie.

Nárok na poskytnutie finančného príspevku (ani na gastrolístok) nemajú zamestnanci, kde zamestnávateľ prevádzkuje vlastné stravovacie zariadenie a tak isto tí zamestnanci, ktorí sa stravujú prostredníctvom stravovacieho zariadenia, s ktorým ma uzavretú zmluvu zamestnávateľ.

Ak má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu so sprostredkovateľom stravovania, môže umožniť zamestnancom rozhodnúť sa pre finančný príspevok na stravovanie až od 1.1.2022.

Suma finančného príspevku sa líši podľa toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla, poskytuje gastrolístok alebo neprispieva na stravovanie týmito dvoma spôsobmi.

Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka iným zamestnancom, tak suma finančného príspevku na stravovanie je:

  • suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka iným zamestnancom
  • súčasne najmenej 55 % minimálnej možnej hodnoty gastrolístka t.j. 2,11 eur.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka iným zamestnancom, tak suma finančného príspevku na stravovanie je:

  • najmenej 55 % minimálnej možnej hodnoty gastrolístka. Aktuálne najmenej 2,11 eur
  • najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Aktuálne najviac 2,81 eur.

Okrem tejto sumy zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok zo sociálneho fondu.

Finančný príspevok je oslobodený od dane, odvody z neho neplatí ani zamestnanec ani zamestnávateľ.

Možnosť vybrať si finančný príspevok nemá ZSČO a konateľ, ktorý pracuje na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa.

Zákonník práce účinný od 1.3.2021 znižuje výšku maximálneho poplatku za sprostredkované stravovacie služby a to z 3 % na 2 % hodnoty uvedenej stravovacej poukážky.

Pre ďalšie informácie sme Vám k dispozícii.

Novela daňového poriadku a uplatnenie výdavkov na testovanie za daňové výdavky

Novela daňového poriadku a uplatnenie výdavkov na testovanie za daňové výdavky 1163 650 admin

Vzhľadom na zhoršené podnikateľské prostredie z dôvodu pandémie COVID-19, vláda prijala novely zákonov v skrátenom konaní, ktoré majú pomôcť zmierniť následky pandémie pre podnikateľov.

Schválená novela daňového poriadku

Národná rada schválila  28.1.2021 novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Jej zámerom je v súvislosti s pandémiou ustanoviť kompetenciu vláde upustiť od ukladania daňových sankcií za podmienok a v rozsahu určenom vo vládnom nariadení a druhou novinkou je umožniť správcovi dane povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok určených Finančným riaditeľstvom.

Po novom správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle (§ 57 odsek 2 daňového poriadku) .  Druhá novinka je, že vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Schválená novela zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s COVID-19

Vláda schválila dňa 27.1.2021 návrh zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti s COVID-19. Predmetom návrhu je zmiernenie podmienky pre nárok na uplatnenie  daňového bonusu na vyživované dieťa a možnosť uplatniť výdavky na testovanie alebo v súvislosti s testovaním na zistenie COVID-19 za daňové výdavky.

Počas obdobia pandémie daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania vynaložené počas obdobia pandémie

  1. zamestnávateľom na zamestnanca, vrátane testovania blízkej  osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti,
  2. daňovníkom s príjmami podľa osobitného predpisu na testovanie tohto daňovníka vrátane testovania blízkej osoby žijúcej s daňovníkom v spoločnej domácnosti,
  3. daňovníkom na fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania.

Pre zamestnanca výdavky poskytnuté na jeho testovanie a testovanie blízkej osoby, nebudú predmetom dane z príjmu.

 

Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO

Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO 1320 650 NB Consult

Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 76/2020 o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti pre účely odkladu platenia poistného pre zamestnávateľa a SZČO.

Týmto nariadením sa vypočíta pokles čistého obratu a príjmov z podnikania v zmysle § 293ew Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a tak isto v zmysle § 38ev zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.

Nárok na odklad platenia odvodov

Zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykáže pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, za marec 2020, tak poistné je splatné v termíne do 31. júla 2020, a to aj, ak v čase platenia poistného už platiteľ poistného nie je zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

Upozorňujeme, že v prípade zamestnávateľa ide o odvody hradené zamestnávateľom, nie o odvody, ktoré hradí zamestnávateľ za zamestnanca. Odvody hradené za zamestnanca musia byť uhradené.

Výpočet čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Čistým obratom sa rozumejú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Príjmom z podnikania v sústave jednoduchého účtovníctva a daňovej evidencie je príjem podľa § 6 odsek 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Tzn. pri fyzickej osobe sa do príjmu nezahŕňa iný druh príjmu ako napríklad príjem zo závislej činnosti, príjem z kapitálového majetku, príjem z prenájmu podľa §6 odsek 3 zákona o dani z príjmov a iné.

Pokles tržieb

Zamestnávateľ alebo SZČO potrebuje vypočítať pokles tržieb (príjmov).

Pokles tržieb odvádzateľa, ktorý vykonáva činnosť v aktuálnom mesiaci, sa určí porovnaním výšky tržieb za mesiac:

  1. v predchádzajúcom roku, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom, alebo ak odvádzateľ vykonával činnosť po celý predchádzajúci rok, s mesačným priemerom tržieb,
  2. február 2020, ak odvádzateľ nevykonával činnosť v mesiaci predchádzajúceho roka, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom.

Zamestnávateľ, ktorý vykonával činnosť aj v roku 2019 má možnosť rozhodnúť sa, či použije na určenie poklesu tržieb údaje z mesiaca marca 2019 alebo použije mesačný priemer za rok 2019, ak činnosť vykonával celý rok. Odvádzateľ poistného má možnosť voľby, predpokladáme, že každý si určí ten model, ktorý je pre neho výhodnejší.

Ako požiadať o odklad platenia odvodov v sociálnej poisťovni

Na stránke sociálnej poisťovne je čestné vyhlásenie, kde žiadateľ uvedenie ako určil pokles tržieb resp. príjmov a čestne prehlási, že pokles na strane príjmov resp. tržieb je viac ako o 40 %. Čestné vyhlásenie sa odošle elektronicky.

DANE V ČASE KORONAVÍRUSU – ZMEŠKANIE LEHOTY

DANE V ČASE KORONAVÍRUSU – ZMEŠKANIE LEHOTY 1382 922 NB Consult

DANE V ČASE KORONAVÍRUSU – ZMEŠKANIE LEHOTY

 

Platí nový zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Zákon o mimoriadnych opatreniach upravuje aj zmeškanie lehoty podľa § 29 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

V zmysle daňového poriadku platí: Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

Zároveň zákon o mimoriadnych opatreniach dopĺňa, že zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania a platenie dane.

Podľa § 10 zákona o mimoriadnych opatreniach za daňový nedoplatok sa nepovažuje dlžná suma dane,  ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

V mimoriadnom zákone je aj úprava povinností súvisiacich s povinnosťou podať daňové priznanie, ktorú zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje v §49.  Podľa § 21 zákona o mimoriadnych opatreniach platí, že daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov  uplynie počas obdobia pandémie, sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Daňovník má povinnosť v tejto lehote daň aj zaplatiť.

Daňovník mohol podať oznámenie o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a predĺžila sa mu lehota o 3 mesiace do 30.06.2019 resp. ak mal príjmy zo zahraničia, tak sa lehota predĺžila o 6 mesiacov. Aj tomuto daňovníkovi, ktorý podal oznámenie sa lehota automaticky predlžuje podľa § 21 zákona o mimoriadnych opatreniach a môže podať daňové priznanie a zaplatiť daň do konca mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie.

Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení lekárov

Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení lekárov 1382 922 admin

Zmeny v Zákone o liekoch, vyvolali aj zmeny v zdaňovaní nepeňažných a peňažných plnení vyplatených/ poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Snahou tejto novely je zaviesť protikorupčné opatrenia do právneho systému.

S účinnosťou od 1.1.2015 sa zavádza nový spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa. Tieto plnenia sa zdaňujú bez výnimky zrážkovou daňou, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania (bez ohľadu na skutočnosť, či boli poskytnuté fyzickej osobe alebo právnickej osobe).

Držiteľom je držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, výrobca zdravotníckej pomôcky, výrobca dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Nakoľko pri zrážkovej dani sa uplatňuje mechanizmus, že sa zdaní celé plnenie bez uplatnenia výdavkov, v tomto prípade tiež tomu nie je inak.

Aj právnická osoba –  poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorá príjme peňažné alebo nepeňažné plnenia, musí toto plnenie zdaniť zrážkovou daňou a tak isto daňovými výdavkami nie sú výdavky vzťahujúce sa  k peňažnému alebo nepeňažnému plneniu (výnimky má klinické skúšanie).

Dary poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa zdaňujú zrážkovou daňou bez ohľadu na to, či ide o poskytovateľa, ktorý je zamestnancom, má príjmy podľa § 6 alebo § 8 Zákona o dani z príjmov alebo je právnickou osobou. Špecifikom je, že sa nemôžu uplatniť žiadne výdavky.

Kto je povinný zaplatiť daň pri peňažných a nepeňažných plneniach poskytnutých od držiteľov:

Platiteľom dane pri peňažných plneniach je držiteľ. Má povinnosť zraziť daň do 15 dní nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. V rovnakej lehote zrazenie dane aj oznamuje správcovi dane na tlačive vydanom FR SR.

Platiteľom dane pri nepeňažných plneniach je príjemca plnenia, teda konkrétny lekár, ktorý dostane nepeňažné plnenie, držiteľ má len informačné povinnosti voči daňovému úradu. Existuje výnimka z platenia dane:

  • daň sa neodvádza ak nepeňažné plnenia nepresiahli v úhrne za kalendárny štvrťrok od všetkých držiteľov 10 eur

Ak platiteľ dane nemá číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka oznámi správcovi dane začatie poberania nepeňažného príjmu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom ho prijal.

Významné zmeny od 1. 1. 2016

V súčasnosti je v § 9/2/y Zákona o dani z príjmov oslobodená účasť  na sústavnom vzdelávaní. Od 1. 1. 2016 sa oslobodzuje aj strava poskytovaná na akomkoľvek odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (Zákon o liekoch) do výšky podľa Zákona o cestovných náhradách. Výnimkou je situácia ak vznikne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na stravu podľa Zákona o cestovných náhradách alebo hodnota stravy poskytnutá držiteľom prevyšuje nárok určený Zákonom o cestovných náhradách.

Ale naďalej bude platiť, že oslobodené nie je ubytovanie ani cestovné.

Predlžuje sa  periodicita pre vyberanie dane zrážkou a oznamovacích povinnosti zo štvrťroka na kalendárny rok pre nepeňažné plnenia. V tejto súvislosti sa  daň vyberaná zrážkou nevyberie, ak nepeňažné plnenie v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

Ak Vás táto téma zaujala, kontaktuje ma, vysvetlím Vám možnosti zdaňovania a nastavím optimálne riešenie pre Vás.

Audit účtovnej závierky/ Kto má povinnosť auditu

Audit účtovnej závierky/ Kto má povinnosť auditu 1382 922 admin

Povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom stanovuje zákon o účtovníctve  v presne určených prípadoch.

Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak spĺňa kritériá uvedené v § 19 Zákona o účtovníctve.

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak naplní veľkostné kritériá

Spoločnosť má povinnosť auditu, ak spĺňa veľkostné kritéria. Jedná sa o obchodné spoločnosti spoločnosti, ktoré povinne vytvárajú základné imanie a družstvo. Pod obchodnými spoločnosťami rozumieme spoločnosť s ručením obmedzením, akciovú spoločnosť, komanditnú spoločnosť a verejnú obchodnú spoločnosť. Nakoľko komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť nevytvára povinne základné imanie, tak na tieto spoločnosti sa povinnosť auditu nevzťahuje.

Obchodná spoločnosť má povinnosť auditu, ak ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, spĺňa aspoň dve  z týchto podmienok:

  • Celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky, teda ide o sumu MAJETKU BRUTTO,
  • Čistý obrat presiahol 2 000 000 eur ( od 1. 1. 2015 je čistý obrat definovaný v § 2 odsek 15 Zákona o účtovníctve a predstavuje výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a poskytnutých služieb po odpočítané zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb)
  • Priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak sa jedná sa o obchodnú spoločnosť alebo družstvo, ktorých cenných papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak jej to ustanovuje osobitný predpis

Jedná sa napríklad o dole uvedené účtovné jednotky (pričom pri týchto účtovných jednotkách sa neposudzuje veľkostné kritérium, ich účtovná závierka musí byť vždy overená audítorom):

  • obce,
  • nadácie,
  • rôzne komory,
  • Slovenský rozhlas,
  • Slovenská televízia,
  • neziskové organizácie, keď prekročia stanovené podmienky,
  • a iné účtovné jednotky.

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodnýchúčtovných štandardov

Jedná sa napríklad o účtovné jednotky ako sú banky, správcovské spoločnosti, poisťovne okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovne, Slovenskej kancelárie poisťovateľov a iné. Tak isto do tejto kategórie spadajú aj účtovné jednotky, ktoré spĺňajú osobitné veľkostné kritériá uvedené v § 17a odsek 2 Zákona o účtovníctve.

 

  1. Právnická osoba vymedzená v osobitnom predpise, ktorej suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 eur, má povinnosť auditu za to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité