Podnikové poradenstvo

Prijaté opatrenia – opatrenie 2 a 4
Prijaté opatrenia – opatrenie 2 a 4 1163 650 NB Consult

V zmysle zákona 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa realizujú projekty a programy na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov.

Príspevky sa poskytujú za obdobie od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

V súčasnosti existujú 4 opatrenia.

Opatrenie 1 a 3 je pre zamestnávateľov. Opatrenie 2 je pre SZČO. Opatrenie 4 je pre fyzické osoby, ktoré nemajú od 13.3.2020 žiadny iný príjem a splnia podmienky uvedené v opatrení.

Opatrenie 2

Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorá v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia ÚVZ alebo SZČO, ktorej poklesli tržby. Na príspevok nemá nárok SZČO, ktorá je zároveň v pracovnom pomere.

Kto má nárok?

SZČO, ktorá bola nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny.

Nárok na príspevok nemá SZČO, ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer, alebo SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť.

Ako sa poskytne príspevok?

Výška paušálneho príspevku pre SZČO je:

Za marec pri :

  1. Poklese tržieb o 10 % a viac – príspevok 90 €
  2. Poklese tržieb o 20 % a viac – príspevok 150 €
  3. Poklese tržieb o 30 % a viac – príspevok 210 €
  4. Poklese tržieb o 40 % a viac – príspevok 270 €

Od apríla pri:

  1. Poklese tržieb o 20 % a viac – príspevok 180 €
  2. Poklese tržieb o 40 % a viac – príspevok 300 €
  3. Poklese tržieb o 60 % a viac – príspevok 420 €
  4. Poklese tržieb o 80 % a viac – príspevok 540 €

Opatrenie 4

Nárok má fyzická osoba, ktorá nemá žiadny príjem. Tento príspevok nebude vyplácaný zamestnávateľovi, ide o príspevok pre fyzickú osobu.

Príspevok sa poskytne SZČO, ktorej nevznikla povinnosť platby nemocenského a dôchodkového poistenia a nemôže si uplatniť príspevok z opatrenia 2 z titulu neplatenia odvodov. Táto SZČO podnikala k 31.12.2018. Opatrenia sa bude týkať napríklad pedikérky, ktorá nie je nemocensky a dôchodkovo poistená a preto nemala nárok na čerpanie príspevku z opatrenia 2.

Tento príspevok sa bude týkať aj fyzickej osoby, ktorá je jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej zisk po zdanení za rok 2019 nepresiahol 9 600 eur, je konateľom v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným a nie je jej zamestnancom a zároveň táto osoba nemôže byť spoločníkom v inej s.r.o.

Ako sa poskytne príspevok?

Výška príspevku: Paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti je vo výške 105 eur za mesiac marec 2020 a vo výške 210 eur za mesiac apríl a máj 2020.

Aj pri opatrení 2 musia byť splnené podmienky  podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, aby bol príspevok nárokovateľný.

Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 76/2020 o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Postup sme opísali v článku Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO.

Ostatným opatreniam sa venujeme v samostatných článkoch. Pre bližšiu konzultáciu sme Vám k dispozícii.

Prijaté opatrenia – Opatrenie 3
Prijaté opatrenia – Opatrenie 3 1163 650 NB Consult

V zmysle zákona 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa realizujú projekty a programy na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov.

Príspevky sa poskytujú za obdobie od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

V súčasnosti existujú 4 opatrenia.

Opatrenie 1 a 3 je pre zamestnávateľov. Opatrenie 2 je pre SZČO. Opatrenie 4 je pre fyzické osoby, ktoré nemajú od 13.3.2020 žiadny iný príjem a splnia podmienky uvedené v opatrení.

Opatrenie 3

Opatrenie 3 je vhodné pre zamestnávateľov, ktorí neboli povinne uzatvorení na základe rozhodnutia ÚVZ SR, ale ktorým poklesli tržby prerušením alebo obmedzením prevádzkovej činnosti z dôvodu straty odbytu, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávok. Opatrenie 3 rozlišuje príspevok 3A alebo príspevok 3B. Zamestnávateľ si môže vybrať len jednu z možností a o ten typ príspevku žiadať na celé obdobie. Príspevok sa poskytuje len za zamestnancov v pracovnom pomere.

Príspevok 3A

Príspevok 3A pripomína príspevok z opatrenia 1, ale je pre tých zamestnávateľov, ktorí nemuseli byť povinne zatvorení na základe rozhodnutia UVZS. Poskytne sa príspevok na úhradu časti náhrady mzdy zamestnanca pri prekážkach na strane zamestnávateľa, najviac vo výške 80 % priemerného zárobku (bez ohľadu na pokles tržieb), najviac však v sume 880 €.

Príspevok 3B

Príspevok 3B je určený pre tých zamestnávateľov, ktorý majú pokles tržieb. Ide o paušálny príspevok na každého zamestnanca v závislosti od % poklesu tržieb za sledovaný mesiac.

Príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR), alebo čerpajú dovolenku. V čase písanie článku nie je známe ako sa bude príspevok krátiť pri čerpaní PN, OČR, dovolenky resp. či bude nárok na čiastkový príspevok.

Ako sa poskytne príspevok?

Výška paušálneho príspevku 3B bude na každého zamestnanca :

Za marec pri :

  1. Poklese tržieb o 10 % a viac – príspevok 90 €
  2. Poklese tržieb o 20 % a viac – príspevok 150 €
  3. Poklese tržieb o 30 % a viac – príspevok 210 €
  4. Poklese tržieb o 40 % a viac – príspevok 270 €

Od apríla :

  1. Poklese tržieb o 20 % a viac – príspevok 180 €
  2. Poklese tržieb o 40 % a viac – príspevok 300 €
  3. Poklese tržieb o 60 % a viac – príspevok 420 €
  4. Poklese tržieb o 80 % a viac – príspevok 540 €

Aj pri opatrení 3 musia byť splnené podmienky  podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, aby bol príspevok nárokovateľný.

Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 76/2020 o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Postup sme opísali v článku Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO.

Ostatným opatreniam sa venujeme v samostatných článkoch. Pre bližšiu konzultáciu sme Vám k dispozícii.

Prijaté opatrenia – Opatrenie 1
Prijaté opatrenia – Opatrenie 1 1163 650 NB Consult

V zmysle zákona 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa realizujú projekty a programy na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov.

Príspevky sa poskytujú za obdobie od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

V súčasnosti existujú 4 opatrenia.

Opatrenie 1 a 3 je pre zamestnávateľov. Opatrenie 2 je pre SZČO. Opatrenie 4 je pre fyzické osoby, ktoré nemajú od 13.3.2020 žiadny iný príjem a splnia podmienky uvedené v opatrení.

Opatrenie 1

Oprávneným žiadateľom v rámci opatrenia 1 je zamestnávateľ, vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZS).

Zamestnávateľ, ktorý môže žiadať o príspevok na základe opatrenia 1 je ten, ktorý musel uzatvoriť prevádzku na základe rozhodnutia ÚVZS. Do tejto skupiny patria aj zamestnávatelia, ktorí boli nútene uzatvorení, ale vykonávali náhradnú činnosť. Ostatní zamestnávatelia, ktorí neboli nútene uzatvorení, môžu žiadať o príspevok podľa opatrenia 3. Môže nastať aj kombinácia, že zamestnávateľ má prevádzku, ktorá bola uzatvorená rozhodnutím ÚVZS a zároveň má zamestnancov, ktorý nemohli pracovať z dôvodu poklesu zákaziek. V tomto prípade, pri zamestnancoch, kde prevádzka bola uzatvorená žiada zamestnávateľ príspevok podľa opatrenia 1 a na ostatných podľa opatrenia 3.

Kto má nárok?

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020.

Do cieľovej skupiny patria len tí zamestnanci, ktorých zamestnávateľ (vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom) prijal do pracovného pomeru najneskôr do 01.03.2020.

Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku považuje zamestnanec v pracovnom pomere. Opatrenie 1 sa nevzťahuje na konateľa, ktorý pracuje na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, tak isto sa nevzťahuje na pracovníkov pracujúcich na základe dohôd.

Na čo sa poskytne príspevok?

Príspevok sa poskytne na úhradu náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 a podľa § 250 ods. 6 Zákonníka práce vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac do výšky 1100 eur na zamestnanca za príslušný mesiac. Zamestnávatelia, ktorí poskytujú náhradu mzdy vo výške nižšej ako 80 % priemerného zárobku (zvyčajne 60 %), dostanú príspevok vo výške vyplatenej náhrady, max. 880 eur na zamestnanca.

Výpočet príspevku

Výpočet príspevku = 80 % z počtu hodín prekážky v práci zamestnanca x priemerný zárobok    podľa § 134 Zákonníka práce

Podmienky na uplatnenie nároku na príspevok

Zamestnávateľ/szčo musia splniť podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

  1. má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
  2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie,poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  4. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
  5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.

Ostatným opatreniam sa venujeme v samostatných článkoch. Pre bližšiu konzultáciu sme Vám k dispozícii.

Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO
Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO 1320 650 NB Consult

Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 76/2020 o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti pre účely odkladu platenia poistného pre zamestnávateľa a SZČO.

Týmto nariadením sa vypočíta pokles čistého obratu a príjmov z podnikania v zmysle § 293ew Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a tak isto v zmysle § 38ev zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.

Nárok na odklad platenia odvodov

Zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykáže pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, za marec 2020, tak poistné je splatné v termíne do 31. júla 2020, a to aj, ak v čase platenia poistného už platiteľ poistného nie je zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

Upozorňujeme, že v prípade zamestnávateľa ide o odvody hradené zamestnávateľom, nie o odvody, ktoré hradí zamestnávateľ za zamestnanca. Odvody hradené za zamestnanca musia byť uhradené.

Výpočet čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Čistým obratom sa rozumejú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Príjmom z podnikania v sústave jednoduchého účtovníctva a daňovej evidencie je príjem podľa § 6 odsek 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Tzn. pri fyzickej osobe sa do príjmu nezahŕňa iný druh príjmu ako napríklad príjem zo závislej činnosti, príjem z kapitálového majetku, príjem z prenájmu podľa §6 odsek 3 zákona o dani z príjmov a iné.

Pokles tržieb

Zamestnávateľ alebo SZČO potrebuje vypočítať pokles tržieb (príjmov).

Pokles tržieb odvádzateľa, ktorý vykonáva činnosť v aktuálnom mesiaci, sa určí porovnaním výšky tržieb za mesiac:

  1. v predchádzajúcom roku, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom, alebo ak odvádzateľ vykonával činnosť po celý predchádzajúci rok, s mesačným priemerom tržieb,
  2. február 2020, ak odvádzateľ nevykonával činnosť v mesiaci predchádzajúceho roka, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom.

Zamestnávateľ, ktorý vykonával činnosť aj v roku 2019 má možnosť rozhodnúť sa, či použije na určenie poklesu tržieb údaje z mesiaca marca 2019 alebo použije mesačný priemer za rok 2019, ak činnosť vykonával celý rok. Odvádzateľ poistného má možnosť voľby, predpokladáme, že každý si určí ten model, ktorý je pre neho výhodnejší.

Ako požiadať o odklad platenia odvodov v sociálnej poisťovni

Na stránke sociálnej poisťovne je čestné vyhlásenie, kde žiadateľ uvedenie ako určil pokles tržieb resp. príjmov a čestne prehlási, že pokles na strane príjmov resp. tržieb je viac ako o 40 %. Čestné vyhlásenie sa odošle elektronicky.

DANE V ČASE KORONAVÍRUSU – ZMEŠKANIE LEHOTY
DANE V ČASE KORONAVÍRUSU – ZMEŠKANIE LEHOTY 1382 922 NB Consult

DANE V ČASE KORONAVÍRUSU – ZMEŠKANIE LEHOTY

 

Platí nový zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

Zákon o mimoriadnych opatreniach upravuje aj zmeškanie lehoty podľa § 29 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

V zmysle daňového poriadku platí: Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.

Zároveň zákon o mimoriadnych opatreniach dopĺňa, že zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania a platenie dane.

Podľa § 10 zákona o mimoriadnych opatreniach za daňový nedoplatok sa nepovažuje dlžná suma dane,  ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

V mimoriadnom zákone je aj úprava povinností súvisiacich s povinnosťou podať daňové priznanie, ktorú zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje v §49.  Podľa § 21 zákona o mimoriadnych opatreniach platí, že daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov  uplynie počas obdobia pandémie, sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Daňovník má povinnosť v tejto lehote daň aj zaplatiť.

Daňovník mohol podať oznámenie o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a predĺžila sa mu lehota o 3 mesiace do 30.06.2019 resp. ak mal príjmy zo zahraničia, tak sa lehota predĺžila o 6 mesiacov. Aj tomuto daňovníkovi, ktorý podal oznámenie sa lehota automaticky predlžuje podľa § 21 zákona o mimoriadnych opatreniach a môže podať daňové priznanie a zaplatiť daň do konca mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie.

  • admin
  • Nekomentované

Zmeny v zákone o DPH s účinnosťou od roku 2016
Zmeny v zákone o DPH s účinnosťou od roku 2016 1382 922 admin

NRSR schválila novelu zákona o DPH dňa 1.10.2015, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od roku 2016. Obsahuje významné zmeny, ktoré sa dotknú občanov, ale aj malých a stredných podnikateľov.

Uplatňovanie dane až po prijatí platby

Do zákona sa dostal nový mechanizmus, do ktorého môžu malý a stredný podnikatelia vstúpiť dobrovoľne. V rámci novely zákona ministerstvo financií navrhuje zavedenie režimu uplatňovania dane z pridanej hodnoty (DPH) až po prijatí platby.  Táto možnosť je len pre podnikateľov, ktorých ročný obrat nepresiahol 100 tis. Eur. Ak sa podnikateľ rozhodne vstúpiť do tohto mechanizmu, tak od nového roka by platil štátu daň z pridanej hodnoty až po tom, keď dostane od odberateľa peniažky na bankový účet alebo do pokladne. Na druhej strane, odberateľ si môže odpočítať daň z kúpených tovarov a služieb až po zaplatení.

Zmena DPH v systéme stavebníctva

Do zákona o dani z pridanej hodnoty sa zavádza ďalší inštitút, kedy dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia tzv. reverse charge aj v oblasti stavebníctva. Pričom musí byť splnená podmienka, že aj príjemca plnenia aj poskytovateľ plnenia musí byť registrovaný pre DPH. Princípom je, že daň štátu odvedie prijímateľ plnenia.

 

Zníženie sadzby DPH na vybrané potraviny

Zavádza sa zoznam potravín so zníženou sadzbou DPH. Dole uvedené potraviny budú mať sadzbu DPH 10 %.

 

Zoznam potravín so zníženou sadzbou DPH Vysvetlivky
Hovädzie mäso Čerstvé alebo chladené, s kosťou aj vykostené (okrem vnútorností), v celku aj porciované
Bravčové mäso
Mäso z oviec vrátane jahňaciny a kozie mäso
Kuracie, kačacie, husacie alebo morčacie mäso a droby z hydiny, napr. pečienky, pľúcka, srdcia, krky  
Králičie mäso a droby z domácich králikov Čerstvé alebo chladené, v celku aj porciované
Sladkovodné ryby (aj živé). Napr. pstruhy, kapry, sumce, zubáče, šťuky a pod. Čerstvé alebo chladené, v celku alebo porciované
Rybie filé zo sladkovodných rýb, napr. zo pstruhov, kaprov, sumcov, zubáčov, šťúk a pod. Filé predstavuje plátky rybacieho mäsa, ak bola odstránená hlava, vnútornosti, plutvy a kosti.
Bežné nízkotučné, polotučné aj plnotučné kravské aj kozie mlieko Nezahŕňa napr. ochutené mlieko a smotana, jogurt a jogurtové alebo acidofilné mlieko, kefír, cmar a pod.
Klasické maslo získané výlučne z mlieka Nezahŕňa rastlinné maslo a tukové nátierky, iné rastlinné tuky, syry a tvaroh.
Čerstvý chlieb – bežný konzumný aj celozrnný, tmavý, slnečnicový a pod. Chlieb, ktorý váži viac ako 400 g. Ak je porciovaný, môže mať aj nižšiu hmotnosť.

V prípade bližších informácii k problematike dani z pridanej hodnoty, ma neváhajte kontaktovať.

  • admin
  • Nekomentované

Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení lekárov
Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení lekárov 1382 922 admin

Zmeny v Zákone o liekoch, vyvolali aj zmeny v zdaňovaní nepeňažných a peňažných plnení vyplatených/ poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Snahou tejto novely je zaviesť protikorupčné opatrenia do právneho systému.

S účinnosťou od 1.1.2015 sa zavádza nový spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa. Tieto plnenia sa zdaňujú bez výnimky zrážkovou daňou, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania (bez ohľadu na skutočnosť, či boli poskytnuté fyzickej osobe alebo právnickej osobe).

Držiteľom je držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, výrobca zdravotníckej pomôcky, výrobca dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Nakoľko pri zrážkovej dani sa uplatňuje mechanizmus, že sa zdaní celé plnenie bez uplatnenia výdavkov, v tomto prípade tiež tomu nie je inak.

Aj právnická osoba –  poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorá príjme peňažné alebo nepeňažné plnenia, musí toto plnenie zdaniť zrážkovou daňou a tak isto daňovými výdavkami nie sú výdavky vzťahujúce sa  k peňažnému alebo nepeňažnému plneniu (výnimky má klinické skúšanie).

Dary poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa zdaňujú zrážkovou daňou bez ohľadu na to, či ide o poskytovateľa, ktorý je zamestnancom, má príjmy podľa § 6 alebo § 8 Zákona o dani z príjmov alebo je právnickou osobou. Špecifikom je, že sa nemôžu uplatniť žiadne výdavky.

Kto je povinný zaplatiť daň pri peňažných a nepeňažných plneniach poskytnutých od držiteľov:

Platiteľom dane pri peňažných plneniach je držiteľ. Má povinnosť zraziť daň do 15 dní nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. V rovnakej lehote zrazenie dane aj oznamuje správcovi dane na tlačive vydanom FR SR.

Platiteľom dane pri nepeňažných plneniach je príjemca plnenia, teda konkrétny lekár, ktorý dostane nepeňažné plnenie, držiteľ má len informačné povinnosti voči daňovému úradu. Existuje výnimka z platenia dane:

  • daň sa neodvádza ak nepeňažné plnenia nepresiahli v úhrne za kalendárny štvrťrok od všetkých držiteľov 10 eur

Ak platiteľ dane nemá číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka oznámi správcovi dane začatie poberania nepeňažného príjmu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom ho prijal.

Významné zmeny od 1. 1. 2016

V súčasnosti je v § 9/2/y Zákona o dani z príjmov oslobodená účasť  na sústavnom vzdelávaní. Od 1. 1. 2016 sa oslobodzuje aj strava poskytovaná na akomkoľvek odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (Zákon o liekoch) do výšky podľa Zákona o cestovných náhradách. Výnimkou je situácia ak vznikne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na stravu podľa Zákona o cestovných náhradách alebo hodnota stravy poskytnutá držiteľom prevyšuje nárok určený Zákonom o cestovných náhradách.

Ale naďalej bude platiť, že oslobodené nie je ubytovanie ani cestovné.

Predlžuje sa  periodicita pre vyberanie dane zrážkou a oznamovacích povinnosti zo štvrťroka na kalendárny rok pre nepeňažné plnenia. V tejto súvislosti sa  daň vyberaná zrážkou nevyberie, ak nepeňažné plnenie v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

Ak Vás táto téma zaujala, kontaktuje ma, vysvetlím Vám možnosti zdaňovania a nastavím optimálne riešenie pre Vás.

Enter your
text here