Outsourcing miezd

Prijaté opatrenia – Opatrenie 1
Prijaté opatrenia – Opatrenie 1 1163 650 NB Consult

V zmysle zákona 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa realizujú projekty a programy na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov.

Príspevky sa poskytujú za obdobie od 13. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené.

V súčasnosti existujú 4 opatrenia.

Opatrenie 1 a 3 je pre zamestnávateľov. Opatrenie 2 je pre SZČO. Opatrenie 4 je pre fyzické osoby, ktoré nemajú od 13.3.2020 žiadny iný príjem a splnia podmienky uvedené v opatrení.

Opatrenie 1

Oprávneným žiadateľom v rámci opatrenia 1 je zamestnávateľ, vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZS).

Zamestnávateľ, ktorý môže žiadať o príspevok na základe opatrenia 1 je ten, ktorý musel uzatvoriť prevádzku na základe rozhodnutia ÚVZS. Do tejto skupiny patria aj zamestnávatelia, ktorí boli nútene uzatvorení, ale vykonávali náhradnú činnosť. Ostatní zamestnávatelia, ktorí neboli nútene uzatvorení, môžu žiadať o príspevok podľa opatrenia 3. Môže nastať aj kombinácia, že zamestnávateľ má prevádzku, ktorá bola uzatvorená rozhodnutím ÚVZS a zároveň má zamestnancov, ktorý nemohli pracovať z dôvodu poklesu zákaziek. V tomto prípade, pri zamestnancoch, kde prevádzka bola uzatvorená žiada zamestnávateľ príspevok podľa opatrenia 1 a na ostatných podľa opatrenia 3.

Kto má nárok?

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 01.02.2020.

Do cieľovej skupiny patria len tí zamestnanci, ktorých zamestnávateľ (vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom) prijal do pracovného pomeru najneskôr do 01.03.2020.

Za zamestnanca sa na účely poskytnutia príspevku považuje zamestnanec v pracovnom pomere. Opatrenie 1 sa nevzťahuje na konateľa, ktorý pracuje na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, tak isto sa nevzťahuje na pracovníkov pracujúcich na základe dohôd.

Na čo sa poskytne príspevok?

Príspevok sa poskytne na úhradu náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 a 4 a podľa § 250 ods. 6 Zákonníka práce vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac do výšky 1100 eur na zamestnanca za príslušný mesiac. Zamestnávatelia, ktorí poskytujú náhradu mzdy vo výške nižšej ako 80 % priemerného zárobku (zvyčajne 60 %), dostanú príspevok vo výške vyplatenej náhrady, max. 880 eur na zamestnanca.

Výpočet príspevku

Výpočet príspevku = 80 % z počtu hodín prekážky v práci zamestnanca x priemerný zárobok    podľa § 134 Zákonníka práce

Podmienky na uplatnenie nároku na príspevok

Zamestnávateľ/szčo musia splniť podmienky podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti:

  1. má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
  2. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie,poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
  3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,
  4. nemá voči úradu splatné finančné záväzky,
  5. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  6. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
  7. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.

Ostatným opatreniam sa venujeme v samostatných článkoch. Pre bližšiu konzultáciu sme Vám k dispozícii.

Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO
Odklad platenia poistného v krízovej situácii pre zamestnávateľa a SZČO 1320 650 NB Consult

Vláda Slovenskej republiky vydala nariadenie č. 76/2020 o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti pre účely odkladu platenia poistného pre zamestnávateľa a SZČO.

Týmto nariadením sa vypočíta pokles čistého obratu a príjmov z podnikania v zmysle § 293ew Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a tak isto v zmysle § 38ev zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.

Nárok na odklad platenia odvodov

Zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá vykáže pokles čistého obratu alebo pokles príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac, za marec 2020, tak poistné je splatné v termíne do 31. júla 2020, a to aj, ak v čase platenia poistného už platiteľ poistného nie je zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

Upozorňujeme, že v prípade zamestnávateľa ide o odvody hradené zamestnávateľom, nie o odvody, ktoré hradí zamestnávateľ za zamestnanca. Odvody hradené za zamestnanca musia byť uhradené.

Výpočet čistého obratu a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

Čistým obratom sa rozumejú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Príjmom z podnikania v sústave jednoduchého účtovníctva a daňovej evidencie je príjem podľa § 6 odsek 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Tzn. pri fyzickej osobe sa do príjmu nezahŕňa iný druh príjmu ako napríklad príjem zo závislej činnosti, príjem z kapitálového majetku, príjem z prenájmu podľa §6 odsek 3 zákona o dani z príjmov a iné.

Pokles tržieb

Zamestnávateľ alebo SZČO potrebuje vypočítať pokles tržieb (príjmov).

Pokles tržieb odvádzateľa, ktorý vykonáva činnosť v aktuálnom mesiaci, sa určí porovnaním výšky tržieb za mesiac:

  1. v predchádzajúcom roku, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom, alebo ak odvádzateľ vykonával činnosť po celý predchádzajúci rok, s mesačným priemerom tržieb,
  2. február 2020, ak odvádzateľ nevykonával činnosť v mesiaci predchádzajúceho roka, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom.

Zamestnávateľ, ktorý vykonával činnosť aj v roku 2019 má možnosť rozhodnúť sa, či použije na určenie poklesu tržieb údaje z mesiaca marca 2019 alebo použije mesačný priemer za rok 2019, ak činnosť vykonával celý rok. Odvádzateľ poistného má možnosť voľby, predpokladáme, že každý si určí ten model, ktorý je pre neho výhodnejší.

Ako požiadať o odklad platenia odvodov v sociálnej poisťovni

Na stránke sociálnej poisťovne je čestné vyhlásenie, kde žiadateľ uvedenie ako určil pokles tržieb resp. príjmov a čestne prehlási, že pokles na strane príjmov resp. tržieb je viac ako o 40 %. Čestné vyhlásenie sa odošle elektronicky.

Ošetrovné z nemocenského poistenia
Ošetrovné z nemocenského poistenia 1163 650 NB Consult

Ošetrovné je poskytované z nemocenského poistenia, patrí k nemocenským dávkam. Na základe toho je nárok podmienený existenciou nemocenského poistenia.

Podľa novely č. 63/2020 Z. z. účinnej od 27.3.2020 sa upravili podmienky nároku na ošetrovné.

Ide o dlhodobú zmenu v zákone o sociálnom poistení (teda nielen na obdobie krízovej situácie), pričom novelou bolo zavedené ošetrovné do dovŕšenia jedenásteho roku veku (teda max 10 rokov plus 364 dní). Pred novelou mala nárok na ošetrovné osoba, ktorá sa starala o dieťa do desiatich rokov veku. Bol doplnený aj nárok na ošetrovné pre dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do dovŕšenia osemnásteho roku veku.

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne:

  • ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
  • sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak
  1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
  2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
  3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Na dávku ošetrovné má nárok aj konateľ spoločnosti, ktorý pracuje v spoločnosti na základe zmluvy o výkone funkcii konateľa, ale v čase poberania ošetrovného sa musí vzdať odmeny (v prípade s.r.o. rozhodne valné zhromaždenie, že konateľovi nebude vyplatená odmena počas ošetrovania).

Pri OČR nárok na ošetrovné je podmienený osobným celodenným ošetrovaním. V prípade zamestnanca, ktorý má viac pracovných pomerov je vhodné, aby ošetrovné žiadal zo všetkých právnych vzťahoch. Ak by zamestnanec žiadal o ošetrovné v jednom právnom vzťahu a v druhom nie, tak druhý zamestnávateľ môže byť kontaktovaný Sociálnou poisťovňou s otázkou, či pre neho tento zamestnanec vykonával prácu. Ak by druhý zamestnávateľ potvrdil, že práca bola vykonávaná, aj keby išlo len o prácu dve hodiny večer, keď dieťa zaspí, tak nárok na ošetrovné zaniká, keďže je potrebné preukázať osobné celodenné ošetrovanie. Priechodné je, ak u druhého zamestnávateľa má zamestnanec napríklad dovolenku, prekážku na strane zamestnávateľa atď.

Ošetrovné v čase krízovej situácie

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej krízovej situácie) vyhláseného v súvislosti s ochorením CIVD-19 je možné čerpať dávku ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti v prípadoch, kedy poistenec:

  1. osobne a celodenne ošetruje (choré) dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
  2. sa stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku, alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia podľa osobitného predpisu; predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, alebo; fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia podľa osobitného predpisu, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti; zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
  3. sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných organov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie.

Pandemické ošetrovné sa môže poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá zo situácií, ktoré podmieňujú nárok na pandemické ošetrovné. Výška dávky je určená na 55% denného vymeriavacieho základu určeného z najviac dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.

V štandardných prípadoch čerpania OČR (nie vyvolaných krízovou situáciou)  aj počas krízovej situácie je nárok na ošetrovné do 10. dňa trvania potreby ošetrovania. Ide o prípady kedy poistenec ošetruje choré dieťa od 16 rokov veku, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou.

Zamestnanec a povinne poistená SZČO za dni, počas ktorých poskytuje takéto ošetrovanie/starostlivosť, neplatí poistné na sociálne poistenie. Za tieto dni ani zamestnávateľ takéhoto zamestnanca neplatí poistné na sociálne poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

V zmysle pokynu od sociálnej poisťovne v prípade dieťaťa, ktoré má 11 a viac rokov – do dovŕšenia 16. roku veku – a nie je spôsobilé mentálne alebo fyzicky sa samé o seba postarať, potrebuje rodič potvrdenie lekára. Treba telefonicky kontaktovať pediatra, ktorý ak to uzná za vhodné, vystaví žiadosť o ošetrovné a pošle ju do Sociálnej poisťovne.

V prípade starostlivosti o príbuzného v priamom rade a ostatné osoby určené v zákone nie je potrebné na získanie dávky potvrdenie od lekára.

Sociálna poisťovňa upravila postup ako  požiadať o ošetrovné v prípade rodiča – zamestnanca:

  1. Rodič musí prejaviť záujem o priznanie ošetrovného:
    a/ vyplniť formulár žiadosti o dávku ošetrovné: Žiadosť o ošetrovné pre koronavírus(word).
    b/ Odoslať formulár e-mailom (E-mailové adresy pobočiek SP), alebo prostredníctvom e-schránky alebo poštou do príslušnej pobočky (ak je zamestnanec, tak v sídle zamestnávateľa; ak je SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, tak v mieste trvalého bydliska) a zostať s dieťaťom doma.
  2. Zamestnanec o tom, že žiada o OČR, musí informovať svojho zamestnávateľa.
  3. Následne si Sociálna poisťovňa z vlastnej iniciatívy overí, že školské/predškolské zariadenie daného dieťaťa bolo uzavreté a takisto z vlastnej iniciatívy začne konanie o dávke ošetrovné.
  4. K žiadosti o ošetrovné treba na konci mesiaca pobočke SP poslať (najlepšie cez e-schránku alebo e-mailom) Čestné vyhlásenie, v ktorom uvediete, koľko dní ste ošetrovali.
  5. Po skončení konania pobočka SP vydá rozhodnutie, ktoré doručí žiadateľovi a vyplatí peniaze.
  • admin
  • Nekomentované

Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení lekárov
Zdaňovanie peňažných a nepeňažných plnení lekárov 1382 922 admin

Zmeny v Zákone o liekoch, vyvolali aj zmeny v zdaňovaní nepeňažných a peňažných plnení vyplatených/ poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Snahou tejto novely je zaviesť protikorupčné opatrenia do právneho systému.

S účinnosťou od 1.1.2015 sa zavádza nový spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa. Tieto plnenia sa zdaňujú bez výnimky zrážkovou daňou, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania (bez ohľadu na skutočnosť, či boli poskytnuté fyzickej osobe alebo právnickej osobe).

Držiteľom je držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, výrobca zdravotníckej pomôcky, výrobca dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Nakoľko pri zrážkovej dani sa uplatňuje mechanizmus, že sa zdaní celé plnenie bez uplatnenia výdavkov, v tomto prípade tiež tomu nie je inak.

Aj právnická osoba –  poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorá príjme peňažné alebo nepeňažné plnenia, musí toto plnenie zdaniť zrážkovou daňou a tak isto daňovými výdavkami nie sú výdavky vzťahujúce sa  k peňažnému alebo nepeňažnému plneniu (výnimky má klinické skúšanie).

Dary poskytnuté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa zdaňujú zrážkovou daňou bez ohľadu na to, či ide o poskytovateľa, ktorý je zamestnancom, má príjmy podľa § 6 alebo § 8 Zákona o dani z príjmov alebo je právnickou osobou. Špecifikom je, že sa nemôžu uplatniť žiadne výdavky.

Kto je povinný zaplatiť daň pri peňažných a nepeňažných plneniach poskytnutých od držiteľov:

Platiteľom dane pri peňažných plneniach je držiteľ. Má povinnosť zraziť daň do 15 dní nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. V rovnakej lehote zrazenie dane aj oznamuje správcovi dane na tlačive vydanom FR SR.

Platiteľom dane pri nepeňažných plneniach je príjemca plnenia, teda konkrétny lekár, ktorý dostane nepeňažné plnenie, držiteľ má len informačné povinnosti voči daňovému úradu. Existuje výnimka z platenia dane:

  • daň sa neodvádza ak nepeňažné plnenia nepresiahli v úhrne za kalendárny štvrťrok od všetkých držiteľov 10 eur

Ak platiteľ dane nemá číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka oznámi správcovi dane začatie poberania nepeňažného príjmu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom ho prijal.

Významné zmeny od 1. 1. 2016

V súčasnosti je v § 9/2/y Zákona o dani z príjmov oslobodená účasť  na sústavnom vzdelávaní. Od 1. 1. 2016 sa oslobodzuje aj strava poskytovaná na akomkoľvek odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (Zákon o liekoch) do výšky podľa Zákona o cestovných náhradách. Výnimkou je situácia ak vznikne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na stravu podľa Zákona o cestovných náhradách alebo hodnota stravy poskytnutá držiteľom prevyšuje nárok určený Zákonom o cestovných náhradách.

Ale naďalej bude platiť, že oslobodené nie je ubytovanie ani cestovné.

Predlžuje sa  periodicita pre vyberanie dane zrážkou a oznamovacích povinnosti zo štvrťroka na kalendárny rok pre nepeňažné plnenia. V tejto súvislosti sa  daň vyberaná zrážkou nevyberie, ak nepeňažné plnenie v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

Ak Vás táto téma zaujala, kontaktuje ma, vysvetlím Vám možnosti zdaňovania a nastavím optimálne riešenie pre Vás.

  • admin
  • Nekomentované

Audit účtovnej závierky/ Kto má povinnosť auditu
Audit účtovnej závierky/ Kto má povinnosť auditu 1382 922 admin

Povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom stanovuje zákon o účtovníctve  v presne určených prípadoch.

Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak spĺňa kritériá uvedené v § 19 Zákona o účtovníctve.

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak naplní veľkostné kritériá

Spoločnosť má povinnosť auditu, ak spĺňa veľkostné kritéria. Jedná sa o obchodné spoločnosti spoločnosti, ktoré povinne vytvárajú základné imanie a družstvo. Pod obchodnými spoločnosťami rozumieme spoločnosť s ručením obmedzením, akciovú spoločnosť, komanditnú spoločnosť a verejnú obchodnú spoločnosť. Nakoľko komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť nevytvára povinne základné imanie, tak na tieto spoločnosti sa povinnosť auditu nevzťahuje.

Obchodná spoločnosť má povinnosť auditu, ak ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, spĺňa aspoň dve  z týchto podmienok:

  • Celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o oprávky a opravné položky, teda ide o sumu MAJETKU BRUTTO,
  • Čistý obrat presiahol 2 000 000 eur ( od 1. 1. 2015 je čistý obrat definovaný v § 2 odsek 15 Zákona o účtovníctve a predstavuje výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a poskytnutých služieb po odpočítané zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb)
  • Priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak sa jedná sa o obchodnú spoločnosť alebo družstvo, ktorých cenných papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak jej to ustanovuje osobitný predpis

Jedná sa napríklad o dole uvedené účtovné jednotky (pričom pri týchto účtovných jednotkách sa neposudzuje veľkostné kritérium, ich účtovná závierka musí byť vždy overená audítorom):

  • obce,
  • nadácie,
  • rôzne komory,
  • Slovenský rozhlas,
  • Slovenská televízia,
  • neziskové organizácie, keď prekročia stanovené podmienky,
  • a iné účtovné jednotky.

 

  1. Účtovná jednotka má povinnosť auditu, ak zostavuje účtovnú závierku podľa medzinárodnýchúčtovných štandardov

Jedná sa napríklad o účtovné jednotky ako sú banky, správcovské spoločnosti, poisťovne okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovne, Slovenskej kancelárie poisťovateľov a iné. Tak isto do tejto kategórie spadajú aj účtovné jednotky, ktoré spĺňajú osobitné veľkostné kritériá uvedené v § 17a odsek 2 Zákona o účtovníctve.

 

  1. Právnická osoba vymedzená v osobitnom predpise, ktorej suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 35 000 eur, má povinnosť auditu za to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité
  • 1
  • 2
Enter your
text here